Čo sú to otužilé letničky?

Otužilé letničky (hardy annuals) sú letničky*, ktoré zvládnu nižšie teploty, narozdiel od letničiek, ktoré preferujú teplo (tender annuals) - cínie, plamenník, astry,…

*Letnička je rastlina, ktorej životný cyklus je jeden rok.

Kedy vysievame otužilé letničky?

Semienka otužilých letničiek môžeme vysievať koncom leta, na jeseň, v zime, ale aj skoro na jar (podľa oblasti, v ktorej pestujeme).

Otužilé letničky vysádzame na jeseň ako malé sadenice, ktoré si počas zimy vytvoria veľmi silný koreňový systém. Vdaka nemu budú kvitnúť medzi prvými letničkami na jar až do letných mesiacov, kedy im tento koreňový systém pomôže prežiť teplejšie a suchšie podmienky.

V chladnejších oblastiach vysádzame otužilé letničky skoro na jar. V teplejších oblastiach môžeme skombinovať jesenný a jarný výsev, ktorý zabezpečí predĺžené kvitnutie.

Aj keď sú to otužilé letničky, všetky sadenice by sme mali pred vysadením najprv otužiť a pripraviť tak na vonkajšie podmienky. Každý rok sú tieto podmienky iné. Tento rok dali mínusové teploty otužilým letničkám poriadne zabrať. Tie najsilnejšie zimu prežili bez problémov, ale tie, čo ešte neboli dobre zakorenené, vymrzli. Otužilé letničky je dôležité vysiať včas, aby si stihli vytvoriť silný koreňový systém. Pred veľmi nízkymi teplotami ich môžeme preventívne ochrániť mulčom alebo netkanou textíliou.

Vysievať môžeme priamo do pôdy, ale aj predpestovať. Na konci leta toho na záhonoch ešte celkom dosť kvitne a na priame výsevy nie je dostatok miesta, preto často otužilé letničky predpestujem.

V posledných rokoch býva na priame výsevy v lete príliš teplo, neklíčia tak dobre ako na jar. S príchodom chladnejšieho počasia a vlahy sa podmienky na priame výsevy postupne zlepšujú. Najviac sa mi osvedčili priame výsevy skoro na jar.

Stračonôžka poľná (Delphinium consolida)

Stračonôžky potrebujú na klíčenie chlad, preto je dobré vysievať ich priamo do pôdy na jeseň, počas zimy, alebo skoro na jar. Horšia klíčivosť u stračonôžok môže byť zapríčinená aj starým osivom. Čím čerstvejšie je osivo, tým lepšie vzchádzajú. Najlepšie však vzchádzajú stračonôžky, ktoré sa samé vysemenia. Na záhon som ich vysadila len jeden raz a odvtedy ich nechávam vysemeňovať. Treba si ale dávať pozor, aby sa nerozšírili všade. Stračonôžky sú krásne čerstvé aj sušené.

stračonôžky na sušenie

Hlaváč hviezdicovitý (Scabiosa stellata) a Hlaváč tmavopurpurový (Scabiosa atropurpurea)

Hlaváče vysievam priamo do pôdy na jeseň aj skoro na jar. Výsev robím nahusto, osvedčilo sa mi, že sa takto rastliny navzájom podopierajú a nepotrebujú oporu navyše. Priamy výsev často kombinujem aj s predpestovaním sadeníc. Hlaváče treba pravidelne strihať, aby predčasne nevytvárali semená. Po zostrihaní ešte poskytnú ďalšiu vlnu kvitnutia, ale oplatí sa vysievať ich niekoľkokrát v postupných výsevoch, keďže nakvitajú pomalšie. Hlaváč hviezdicovitý má z jesenného výsevu podstatne dlhšie stonky ako z toho jarného.

Okrasná mrkva (Daucus carota)

Okrasnú mrkvu vysievam priamo do pôdy na jeseň a potom v postupných výsevoch na jar. Môžete aj predpestovať, mrkva však nemá rada pikírovanie, preto radšej vysievajte do samostatných buniek sadbovačov/soilblockov. Mrkva z jesennej výsadby má dlhé stonky a mohutné rastliny a preto môže vyžadovať oporu. Vytvára krajkové kvety čokoládových, bordových a bledoružových odtieňov. Okrasná mrkva je vhodná aj na sušenie. Často sa vysemeňuje.

Pakmín väčší (Ammi majus)

Pakmín pestujem podobne ako okrasnú mrkvu. Pochádzajú z čelade mrkvovitých a preto majú na pestovanie veľmi podobné nároky. Pakmín vysievam priamo do pôdy na jeseň aj na jar. Vytvára jemné krajkové kvety ideálne do svadobnej floristiky. Tak ako okrasná mrkva je krásny čerstvý aj sušený. Často sa vysemeňuje.

Prerastlík okrúhlolistý (Bupleurum rotundifolium)

S klíčivosťou prerastlíka som mala dlhšie problém, až pokým som si nevytvorila dostatočnú zásobu vlastného osiva. Čím čerstvejšie je osivo prerastlíka, tým lepšie vzchádza. Prerastlík vysievam priamo do pôdy na jeseň, ale aj skoro na jar. Chlad podporuje klíčenie. Pre predĺženie kvitnutia môžete výsev ešte počas sezóny zopakovať. Prerastlík má neobyčajný tvar listov aj farbu kvetov. Po usušení vytvára zaujímavú štruktúru v sušených kyticiach.

Suchokvet (Xeranthemum)

Suchokvet patrí k tým najkrajším kvetom na sušenie. Veľmi dobre vzchádza z priameho výsevu do pôdy na jeseň, ale aj skoro na jar. Pravidelné strihanie podporuje kvitnutie. Suchokvet patrí medzi nenáročné letničky, často sa vysemeňuje.

Hrachor voňavý (Lathyrus odoratus)

Hrachor vysievam ešte v zime. Semená v teple predkličujem a potom rastliny presúvam do chladu. V príliš teplých podmienkach s nedostatkom svetla má väčšinou slabé a vyťahané stonky. V chladnejších podmienkach venuje svoju energiu na rast koreňov, stonky sú pevné a kratšie. Hrachor postupne otužujem a vysádzam von ešte pred poslednými mrazmi. Ak má dobre vyvinutý koreňový systém, znesie aj mierny mráz. Sadím ho rovno k pripravenej opore a väčšie rastliny k nej hneď aj priviažem, aby sa po nej začal čo najskôr šplhať.

Lúčovka veľkokvetá (Orlaya grandiflora)

Lúčovka nemá rada presádzanie. Vysievam ju preto priamo do pôdy, alebo do samostatných buniek sadbovačov/soilblockov. Aby dobre klíčila, potrebuje prejsť obdobím chladu. Čím čerstvejšie osivo, tým lepšia klíčivosť. Lúčovka z jesenného výsevu má vždy dhlšie stonky a bujnejší rast, ako z jarného výsevu. Kombinácia jesenného a jarného výsevu predĺži kvitnutie. Biele krajkové kvety lúčovky sú ideálne do svadobnej floristiky.

Kúkoľ poľný (Agrostemma githago)

Kúkoľ vysievam priamo do pôdy na jeseň, ale aj skoro na jar. Preferuje chladnejšie počasie a pri neskorších výsevoch má často krátke stonky a rýchlo odkvitá. Kúkoľ z jesenného výsevu má krásne dlhé stonky. Môže potrebovať oporu. Čím viac sa strihá, tým viac kvitne.

Černuška damascénska (Nigella damascena)

Černuchu vysievam priamo do pôdy na jeseň, na jar, ale aj v priebehu sezóny. Černucha z jesenného výsevu má oveľa dlhšie stonky ako z toho jarného. Kvitne veľmi krátko, ale za to po odkvitnutí vytvára zelené tobolky, ktoré sú krásne čerstvé aj sušené. Často sa vysemeňuje.

Kravinec španielsky (Vaccaria hispanica)

Kravinec vysievam priamo do pôdy skoro na jar. Rýchlo odkvitá, preto niekedy výsev ešte po pár týždňoch opakujem. Kravinec má síce pevné stonky, ale po jarných dažďoch môže ľahko polahnúť, preto je dobré preventívne zabezpečiť oporu. Patrí medzi nenáročné letničky.

K niektoré trvalkám sa tiež môžeme správať ako k otužilým letničkám.

Rimbaba obyčajná (Tanacetum parthenium)

Rimbaba je krátkoveká trvalka, ale pestuje sa ako dvojročka/otužilá letnička, kvôli dosiahnutiu najdlhších stoniek a výnosu. Rimbabu vysievam do sadbovačov/soilblockov na konci leta a výsev opakujem aj skoro na jar. Rimbaba z jesennej výsadby bude kvitnúť ako prvá, jarná výsadba na ňu pekne nadviaže a predĺži sa tým jej kvitnutie. Po zostrihaní zväčša poskytne ešte jednu vlnu kvitnutia.

Výhody pestovania otužilých letničiek na jeseň

  • Pri sadení otužilých letničiek na jeseň redukujeme množstvo polievania.

  • Otužilé letničky, ktoré posadíme na jeseň budú kvitnúť na jar o niečo skôr.

  • Letničky z jesennej výsadby majú dlhšie stonky a mohutnejšie rastliny.

  • Vďaka silnému koreňovému systému sú odolnejšie voči suchu.

  • Väčšina otužilých letničiek veľmi dobre vzchádza z priameho výsevu.

Previous
Previous

Ako zberať, sušiť a skladovať sušené kvety